Pohľad na to, prečo hokejoví tréneri Rudolf Záruba a Pavol Paukovček už nie sú na lavičke HK 32 Liptovský Mikuláš.
Včerajší zápas tretieho nadstavbového kola prvej hokejovej ligy bol posledným pre trénerskú dvojicu Záruba & Paukovček na mikulášskej lavičke. K ich odvolaniu došlo po zápase s Prešovom, ktorý Liptáci prehrali 2:5. Už po prvej tretine bolo „vymaľované“, keď na svetelnej tabuli svietilo hrozivých 0:4.
200 divákov je neskutočná bieda
Mikulášanom to nešlo už dlhší čas, záver základnej časti bol v ich podaní katastrofálny. „Odvolajte trénerov!“, „Chce to zmenu!“, vyjadrovali sa fanúšikovia, ktorí si cestu na staručký štadión nachádzali v čoraz menšom počte. Je to na zamyslenie, keď na včerajšom zápase s Prešovom bolo len niečo cez 200 divákov. Neskutočná bieda, ale o tom možno nabudúce.
Situáciu s nelichotivými výsledkami bolo treba riešiť, na tom sa zhodneme asi všetci. Ako je Slovensku zvykom, odniesli si to tréneri. Oprávnene? Časť fanúšikov tvrdí áno, druhá nie. Ja sa situáciu, ktorá vznikla od začiatku sezóny, pokúsim vysvetliť objektívne.
Zostava bola katastrofálna, zranenia nás dostali
Už pred začiatkom aktuálnej sezóny došlo v mikulášskej kabíne k pohybu. Ako sme už za dlhé roky zvyknutí, najmä smerom von... Mikulášsky dres si už neobliekol Kriška, Pohanka, Martin Bača, Petran, Kadlubiak, Oravec, Legerský či Roháč. Spolu s nimi odišli aj desiatky bodov v kanadskom bodovaní.
Aj napriek tomu, Mikulášania mali vydarený úvod sezóny, darilo sa a diváci si (na prvoligové pomery) nachádzali cestu na štadión. Zvedaví boli na návrat Urama a Peťa Klepáča do rodného či na to, ako sa bude dariť mladíkom.
Potom sa ale v plnej miere ukázal nepriateľ každého športovca – zranenia. Začalo sa to kanonierom Uramom, pokračovalo Lištiakom, Kledrowetzom, k tomu treba prirátať aj odchod skúseného obrancu Petra Klepáča do Francúzska. Keď som na pred jednotlivými zápasmi písal pozvánky, nebolo článku, v ktorom by mi tréner Záruba nespomenul chýbajúcich hráčov. Postupne ich bývalo viac...
Od úvodu sezóny nemal nikdy k dispozícii kompletnú zostavu, často ju dopĺňal juniormi, ktorí mali nabitý program v našej najvyššej súťaži. Vyzeralo to tak, že v niektorých stretnutiach skutočne hrali všetci tí, čo mali, ako sa hovorí, ruky a nohy. Otázka, na ktorú si každý môže odpovedať sám: kto do kádra pribudol, keď sa zranenia prejavili v plnej miere? Z mojej strany stačia tri bodky...
Odvolávali aj futbalisti, zimujú na poslednom mieste
Situácia v hokejovom klube mi pripomenula jesenné dianie vo futbalovom MFK Tatran. Trénera Pavla Strapáča v minulej sezóne div že nenosili po Liptovskom Mikuláši na rukách. Darilo sa, v Slovenskom pohári v Okoličnom privítali vo štvrťfinále Žilinu, účastníka Ligy majstrov. Stavím sa, že taká divácka kulisa na Tatrane, ako bola pri tomto futbalovom sviatku, už nebude pekných pár rokov.
Misia trénera Strapáča sa skončila po piatich kolách, v ktorých Tatran získal štyri body. Kto čakal radikálny výsledkový obrat, musí byť sklamaný. Posledné miesto Tatrancov po jesennej časti je veľmi smutnou odpoveďou na otázku, či je za neuspokojivými výsledkami tímu len persóna trénera...
Záruba s Paukovčekom by mali odísť so vztýčenými hlavami
Späť k hokeju. Osobne ma včerajšie odvolanie Zárubu s Paukovčekom sklamalo. Obidvoch považujem za hokejové legendy, ktoré pre mikulášsky i slovenský hokej urobili veľa. Spolupráca s nimi bola pre nás, zástupcov médií, úplne bezproblémová a ukážková. Spolu s kolegom Palim Tomčíkom z L-rádia im chceme vysloviť veľké ĎAKUJEM!
Novým kormidelníkom na lavičke áčka je Dušan Halahija, doterajší úspešný kouč juniorky. Tá po základnej časti skončila na výbornom treťom mieste. Dušanovi držím palce, asi sám najlepšie vie, že so súčasným stavom kádrom ho na novom poste nečaká ľahká úloha.